Maniodepresia

SIMULÁTOR
MÁNIODEPRESIE

Duševná choroba je choroba ako každá iná.
A môže postihnúť každého. Myslíte si, že ste normálni? A viete to určite?

ZISTILI SME PRE VÁS MNOHO INFORMÁCIÍ O PSYCHICKOM ZDRAVÍ: ČO HO OHROZUJE A NA ČO SI DÁVAŤ POZOR. A VYTVORILI SME ŠTYRI SIMULÁCIE, NA KTORÝCH SI VYSKÚŠATE, AKO VIDÍ SVET DUŠEVNE CHORÝ.

Ženy vs. muži

Na psychiatrických oddeleniach je ošetrených o 50 % viac žien než mužov. Ženy sa utápajú predovšetkým v neurotických a afektívnych poruchách, a to až dvakrát viac než muži. Dôvodov môže byť celý rad a nie je možné ich zovšeobecňovať. Ženy môžu byť všeobecne emočne labilnejšie než muži, ktorí si niekedy problémové situácie až tak nepripúšťajú. Na rozdiel od žien ich potom ale zase viac „riešia“ alkoholom alebo psychoaktívnymi látkami, čím si privádzajú iné zdravotné problémy. Ženám viac pomôže sa vyrozprávať.

Zo stresu je Alzheimer
Pokiaľ ste často v strese, máte 40krát vyššiu pravdepodobnosť, že sa vám zhorší pamäť až do fázy stredne ťažkej poruchy. Prehnané reakcie na stres a určitá precitlivelosť sú jedným z prvých príznakov Alzheimerovej choroby.

Ako sa nezblázniť?

„PRAVIDELNE SA HÝBAŤ, PREMÝŠĽAŤ NAD TÝM, ČO ČLOVEK JE, MAŤ ČAS NA PRIATEĽOV A SVOJE ZÁĽUBY, TEDA NEŽIŤ LEN PRÁCOU. TO SÚ RADY, KTORÉ ZNEJÚ BANÁLNE, ALE SKUTOČNE FUNGUJÚ.“

Prof. MUDr. Jirí Raboch, DrSc (psychiater a prednosta Psychiatrickej kliniky pražskej Všeobecnej fakultnej nemocnice)

SPORTOVAT

ZDRAVĚ SE STRAVOVAT

STÝKAT SE S PŘÁTELI

NESTRESOVAT SE

TOXOPLAZMÓZA

Smrteľné maznanie s mačičkami?

MÔŽETE Z MAČIEK CHYTIŤ SCHIZOFRÉNIU?

Veľký počet parazitov mení správanie hostiteľa. A nie je to nič vzácne. Približne 30 až 40 % Slovákov má v sebe parazita Toxoplasma gondii (tomu, že ho máte v sebe, sa hovorí choroba toxoplazmóza). Ten má až strašidelne zázračné schopnosti, ktoré dosahuje pomocou produkovania neurotransmiteru dopamínu do tela hostiteľa.

Výraz schizofrénia pôvodne neznamenal „rozpoltenú osobnosť“, ale schopnosť osobnosti oddeliť myslenie, pamäť a správanie.

30%

Pochádza z maznavých mačičiek a vie zmeniť mentalitu medzihostiteľa (človeka) na prerastenú myš. Ktorá sa potom správa tak, aby ju pohodlne ulovila ďalšia mačka, v ktorej sa parazit opäť pohodlne zabýva. Toxoplasma gondii mení rysy našich tvárí, ovplyvňuje našu psychiku, zaviní stovky dopravných nehôd a pracovných úrazov a ešte omnoho viac. Choroba nie je jednoducho liečiteľná a neexistuje proti nej ani vakcína. Vďaka rozsiahlemu výskumu profesorov Jiřího Horáčka z českého Národného ústavu duševného zdravia a Jaroslava Flegra z Karlovej Univerzity vieme, že nakazení pacienti dokonca môžu vykazovať vážne príznaky schizofrénie, a to vrátane typických zmien v morfológii mozgu.

ĽUDIA NAKAZENÍ TOXOPLAZMÓZOU MAJÚ SEDEMKRÁT VYŠŠIU ŠANCU, ŽE SA POKÚSIA O SAMOVRAŽDU.

Aspoň to vyplýva z výskumu psychiatričky Leny Brundin z Michiganskej štátnej univerzity na vzorke samovrahov zo švédského Lundu.

KEĎ MÁTE MAČIČKU, PRAVDEPODOBNE MÁTE ČASTEJŠIE AUTONEHODY.

Nakazení Toxoplasmou gondii majú asi 2,7krát väčšiu pravdepodobnosť dopravnej nehody než nenakazení. Toxoplazma taktiež mení hladinu testosterónu, čo zase môže ovplyvniť napríklad naše sexuálne správanie.

PSYCHOBIZNIS

Na šialenstvo potrebujete peniaze

DUŠEVNÉ CHOROBY STOJA ŠIALENÉ PENIAZE

Napríklad ADHD. V niektorých štátoch USA je touto diagnózou hyperaktivity označených až 15 percent detí a 5,6 percenta detí bolo prinútených brať psychoaktívne lieky. Pritom existuje len veľmi málo dlhodobých údajov o negatívnych následkoch týchto návykových liečiv. Podľa správy GlobalData predstavuje len trh s liekmi na ADHD hodnotu štyroch miliárd dolárov (asi 3,8 miliárd eur) a v budúcom desaťročí sa má zdvojnásobiť.

A je to ešte strašidelnejšie. V Severnej Karolíne je už 15,6 percenta detí označkovaných ADHD. V publikácii Archívy všeobecnej psychiatrie (2007) sa vychvaľuje, že za desať rokov vzrástol počet detí s bipolárnou mániodepresívnou psychózou 40krát. Ako príčina je tu uvedená lepšia diagnostika namiesto „nešťastne prehnanej paranoje“.

100 000 000 ZDRAVÝCH CHORÝCH

Psychiatria je spoluvinníkom podávania liekov stovkám miliónov mužov, žien a detí. Veľkú časť zodpovednosti za masovú výrobu duševných chorôb má Diagnostická príručka (DSM) Americkej psychiatrickej spoločnosti. Táto publikácia definovala vysoko pochybné „nové“ diagnózy. Diagnostikovanie normálneho správania ako „choroby“ je obrovský trend. Zatiaľ čo úvahy o obmedzení internetovej pornografie, či presun hazardných hier alebo sexu medzi nebezpečné závislosti sa ukazujú stále viac ako opodstatnené, prekvalifikovanie prirodzenej bolesti nad stratou blízkeho človeka na klinickú depresiu, ak trvá dlhšie než 14 dní, už je predsa len spornejšie.

2 000 000 000

Spotreba väčšiny liekov určených na liečbu psychických porúch zostáva v posledných rokoch približne rovnaká. Užívanie antidepresív sa však od roku 1995 na Slovensku takmer zdesaťnásobilo. Každoročne sa u nás predpíše a predá už vyše päť miliónov balení, pričom v tomto čísle už sú započítané aj anxiolytiká, teda lieky proti úzkosti. A vedľa antidepresív a anxiolytík sa ešte schovávajú antipsychotiká – lieky na psychotické symptómy pri schizofrénii alebo maniodepresívnej psychóze. Berie ich menej než jedno percento populácie, ale čiastka, ktorú za ne Slováci utratia, sa každoročne pohybuje v stovkách tisíc až miliónoch eur.

SPOTREBA PSYCHOFARMÁK V MILIÓNOCH

ANTIDEPRESÍVA
HYPNOTIKÁ A SEDATÍVA
ANXIOLYTIKÁ

NECHCEM CHOROBU ZADARMO

„Ak človek potrebuje pomoc, cítiť podporu a mať možnosť zdieľania svojich starostí, antidepresíva mu samé o sebe nepomôžu. Veľmi dôležitý je v tomto prípade psychoterapeutický prístup,“ varuje psychiater Martin Anders. Zohnať kvalitného psychoterapeuta plateného z verejného zdravotného poistenia je problém, a na terapiu „za vlastné“, ktorá vyjde okolo 20 až 40 eur na hodinu, nemá každý. Navyše efekt psychoterapie sa ukáže až po niekoľkých mesiacoch.

Najdlhšie sa lieči sex
Najdlhšiu celkovú priemernú ošetrovaciu dobu v psychiatrických lôžkových zariadeniach vyžadovala liečba sexuálnych porúch, a to 291 dní.

AKO SA CHRÁNIŤ?

Proti duševným chorobám sa teraz môžete poistiť

VÄČŠINA POISŤOVNÍ INVALIDITU Z DUŠEVNÝCH OCHORENÍ NEPOISŤUJE. A TO NAPRIEK TOMU, ŽE AŽ 30 PERCENTÁM INVALIDNÝCH DÔCHODCOV U NÁS JE DÔCHODOK PRIZNANÝ Z DÔVODU PSYCHICKEJ CHOROBY, ČO SME ZISTILI ZO ŠTATISTÍK POISŤOVNE UNIQA. SVETOVÁ POISŤOVACIA JEDNOTKA JE NA TOMTO POLI VÝNIMKOU. ŽIVOTNÉ POISTENIE NIE JE UNIVERZÁLNE. OVPLYVŇUJE HO ŽIVOTNÝ ŠTÝL, POČET ČLENOV RODINY, VEK AJ ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ.

CHCETE SI UDRŽAŤ ŽIVOTNÚ ÚROVEŇ?

Priemerný invalidný dôchodok s invaliditou nad 70 percent je len 353 eur (necelá polovica priemernej mzdy). Dokážete z toho vyžiť? http://www.socpoist.sk/priemerna-vyska-vyplacanych-dochodkov–v-mesiacoch-/1600s

Nastavte si životné poistenie správne. Tak, aby krylo skutočné riziká. Napríklad práve invaliditu z duševných ochorení. Dohodnite si schôdzku s profíkom z Uniqa ešte dnes.

PREČO MÁ 75 % SLOVÁKOV ŽIVOTNÚ POISTKU NASTAVENÚ ZLE??

75 % zmlúv si ľudia uzatvárajú na trvalé následky spôsobené úrazom. Zbytočne. V skutočnosti je len 15 % trvalých následkov spôsobených úrazmi. Slováci majú naopak veľmi podhodnotené poistky na následky chorôb. Na choroby je nastavených len 40 % zmlúv versus reálnych 85 % invalidít spôsobených chorobami. A neuveriteľných 30 % invalidít je spôsobených duševnými chorobami.

CHOROBA SI NEVYBERÁ

Slávni ľudia postihnutí mániodepresivitou

AURA SLÁVY DODÁVA ILÚZIU KRÁSY, NESMRTEĽNOSTI A DOKONALOSTI. LENŽE NOVODOBÍ BOHOVIA SÚ V SKUTOČNOSTI ĽUDIA AKO MY.

Pre pacienta v mánickej fáze nič nie je problémom. Postaví sa proti rozbehnutému vlaku a je presvedčený, že ho zastaví čírou myšlienkou. Skočí z budovy a vie, že sa to už „potom nejako vyrieši“ alebo sa snáď cestou naučí lietať. A čo vtedy, keď prichádza skutočná bezvýchodisková depresia, takzvaný patologický smútok? Tá môže bolieť viac než nádorové ochorenie. Depresia nemusí mať ani žiadnu zvláštnu vonkajšiu príčinu. Endogénna depresia vzniká v dôsledku nevyváženého chemického prostredia v mozgu. Príde náhle, bez toho, aby si človek uvedomil, že sa niečo deje. Je teda akousi „pravou“ depresiou.
Či už ide o pacienta trpiaceho mániou, depresiou alebo striedaním oboch (bipolárna porucha), je potrebné s tým začať niečo robiť.
Pri tejto chorobe je vysoké riziko samovrážd. Prispieva tomu aj pocit, že sa to nejako prekoná silou vôle. A to je v rozvinutej fáze choroby prakticky nemožné.
Bipolárna porucha je dedičná, neznamená to ale, že sa rozvinie u každého, kto k tomu má predispozíciu.

Kredit: Wikipedia

OTA PAVEL

Psychiatria rozlišuje štyri príčiny mániodepresívnej psychózy: dedičné vlohy, biologickú záťaž, psychologickú záťaž a vývoj osobnosti. U Otu Pavla išlo o dedičnosť (depresie trápili už jeho predkov, ktorí sa ale neliečili) a vývoj (strata blízkych osôb v detstve). Sám to opísal slovami: „Zbláznil som sa na zimnej olympiáde v Innsbrucku. Zatiahol sa mi mozog, ako keby prišla hmla z Álp. Stretol som tam jedného pána a pre mňa to bol čert so všetkým, ako má byť: Mal kopytá, chlpy a rohy a storočné vykývané zuby. Išiel som potom zapáliť do hôr nad Innsbruckom sedliacky dvor.“ Ota Pavel kvôli chorobe odišiel na invalidný dôchodok a bol hospitalizovaný v šestnástich psychiatrických ústavoch.