Maniodepresia

SIMULÁTOR
MÁNIODEPRESIE

Duševná choroba je choroba ako každá iná.
A môže postihnúť každého. Myslíte si, že ste normálni? A viete to určite?

ZISTILI SME PRE VÁS MNOHO INFORMÁCIÍ O PSYCHICKOM ZDRAVÍ: ČO HO OHROZUJE A NA ČO SI DÁVAŤ POZOR. A VYTVORILI SME ŠTYRI SIMULÁCIE, NA KTORÝCH SI VYSKÚŠATE, AKO VIDÍ SVET DUŠEVNE CHORÝ.

Ženy vs. muži

Na psychiatrických oddeleniach je ošetrených o 50 % viac žien než mužov. Ženy sa utápajú predovšetkým v neurotických a afektívnych poruchách, a to až dvakrát viac než muži. Dôvodov môže byť celý rad a nie je možné ich zovšeobecňovať. Ženy môžu byť všeobecne emočne labilnejšie než muži, ktorí si niekedy problémové situácie až tak nepripúšťajú. Na rozdiel od žien ich potom ale zase viac „riešia“ alkoholom alebo psychoaktívnymi látkami, čím si privádzajú iné zdravotné problémy. Ženám viac pomôže sa vyrozprávať.

Zo stresu je Alzheimer

Pokiaľ ste často v strese, máte 40krát vyššiu pravdepodobnosť, že sa vám zhorší pamäť až do fázy stredne ťažkej poruchy. Prehnané reakcie na stres a určitá precitlivelosť sú jedným z prvých príznakov Alzheimerovej choroby.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Ako sa nezblázniť?

„PRAVIDELNE SA HÝBAŤ, PREMÝŠĽAŤ NAD TÝM, ČO ČLOVEK JE, MAŤ ČAS NA PRIATEĽOV A SVOJE ZÁĽUBY, TEDA NEŽIŤ LEN PRÁCOU. TO SÚ RADY, KTORÉ ZNEJÚ BANÁLNE, ALE SKUTOČNE FUNGUJÚ.“

Prof. MUDr. Jirí Raboch, DrSc (psychiater a prednosta Psychiatrickej kliniky pražskej Všeobecnej fakultnej nemocnice)

TOXOPLAZMÓZA

Smrteľné maznanie s mačičkami?

MÔŽETE Z MAČIEK CHYTIŤ SCHIZOFRÉNIU?

Veľký počet parazitov mení správanie hostiteľa. A nie je to nič vzácne. Približne 30 až 40 % Slovákov má v sebe parazita Toxoplasma gondii (tomu, že ho máte v sebe, sa hovorí choroba toxoplazmóza). Ten má až strašidelne zázračné schopnosti, ktoré dosahuje pomocou produkovania neurotransmiteru dopamínu do tela hostiteľa.

Výraz schizofrénia pôvodne neznamenal „rozpoltenú osobnosť“, ale schopnosť osobnosti oddeliť myslenie, pamäť a správanie.

30%

Pochádza z maznavých mačičiek a vie zmeniť mentalitu medzihostiteľa (človeka) na prerastenú myš. Ktorá sa potom správa tak, aby ju pohodlne ulovila ďalšia mačka, v ktorej sa parazit opäť pohodlne zabýva. Toxoplasma gondii mení rysy našich tvárí, ovplyvňuje našu psychiku, zaviní stovky dopravných nehôd a pracovných úrazov a ešte omnoho viac. Choroba nie je jednoducho liečiteľná a neexistuje proti nej ani vakcína. Vďaka rozsiahlemu výskumu profesorov Jiřího Horáčka z českého Národného ústavu duševného zdravia a Jaroslava Flegra z Karlovej Univerzity vieme, že nakazení pacienti dokonca môžu vykazovať vážne príznaky schizofrénie, a to vrátane typických zmien v morfológii mozgu.

ĽUDIA NAKAZENÍ TOXOPLAZMÓZOU MAJÚ SEDEMKRÁT VYŠŠIU ŠANCU, ŽE SA POKÚSIA O SAMOVRAŽDU.

Aspoň to vyplýva z výskumu psychiatričky Leny Brundin z Michiganskej štátnej univerzity na vzorke samovrahov zo švédského Lundu.

KEĎ MÁTE MAČIČKU, PRAVDEPODOBNE MÁTE ČASTEJŠIE AUTONEHODY.

Nakazení Toxoplasmou gondii majú asi 2,7krát väčšiu pravdepodobnosť dopravnej nehody než nenakazení. Toxoplazma taktiež mení hladinu testosterónu, čo zase môže ovplyvniť napríklad naše sexuálne správanie.

PSYCHOBIZNIS

Na šialenstvo potrebujete peniaze

DUŠEVNÉ CHOROBY STOJA ŠIALENÉ PENIAZE

Napríklad ADHD. V niektorých štátoch USA je touto diagnózou hyperaktivity označených až 15 percent detí a 5,6 percenta detí bolo prinútených brať psychoaktívne lieky. Pritom existuje len veľmi málo dlhodobých údajov o negatívnych následkoch týchto návykových liečiv. Podľa správy GlobalData predstavuje len trh s liekmi na ADHD hodnotu štyroch miliárd dolárov (asi 3,8 miliárd eur) a v budúcom desaťročí sa má zdvojnásobiť.

A je to ešte strašidelnejšie. V Severnej Karolíne je už 15,6 percenta detí označkovaných ADHD. V publikácii Archívy všeobecnej psychiatrie (2007) sa vychvaľuje, že za desať rokov vzrástol počet detí s bipolárnou mániodepresívnou psychózou 40krát. Ako príčina je tu uvedená lepšia diagnostika namiesto „nešťastne prehnanej paranoje“.

SPOTREBA PSYCHOFARMÁK V MILIÓNOCH

  • ANTIDEPRESÍVA

  • HYPNOTIKÁ A SEDATÍVA

  • ANXIOLYTIKÁ

NECHCEM CHOROBU ZADARMO

„Ak človek potrebuje pomoc, cítiť podporu a mať možnosť zdieľania svojich starostí, antidepresíva mu samé o sebe nepomôžu. Veľmi dôležitý je v tomto prípade psychoterapeutický prístup,“ varuje psychiater Martin Anders. Zohnať kvalitného psychoterapeuta plateného z verejného zdravotného poistenia je problém, a na terapiu „za vlastné“, ktorá vyjde okolo 20 až 40 eur na hodinu, nemá každý. Navyše efekt psychoterapie sa ukáže až po niekoľkých mesiacoch.

Najdlhšie sa lieči sex

Najdlhšiu celkovú priemernú ošetrovaciu dobu v psychiatrických lôžkových zariadeniach vyžadovala liečba sexuálnych porúch, a to 291 dní.

AKO SA CHRÁNIŤ?

Proti duševným chorobám sa teraz môžete poistiť

VÄČŠINA POISŤOVNÍ INVALIDITU Z DUŠEVNÝCH OCHORENÍ NEPOISŤUJE. A TO NAPRIEK TOMU, ŽE AŽ 30 PERCENTÁM INVALIDNÝCH DÔCHODCOV U NÁS JE DÔCHODOK PRIZNANÝ Z DÔVODU PSYCHICKEJ CHOROBY, ČO SME ZISTILI ZO ŠTATISTÍK POISŤOVNE UNIQA. SVETOVÁ POISŤOVACIA JEDNOTKA JE NA TOMTO POLI VÝNIMKOU. ŽIVOTNÉ POISTENIE NIE JE UNIVERZÁLNE. OVPLYVŇUJE HO ŽIVOTNÝ ŠTÝL, POČET ČLENOV RODINY, VEK AJ ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ.

CHCETE SI UDRŽAŤ ŽIVOTNÚ ÚROVEŇ?

Priemerný invalidný dôchodok s invaliditou nad 70 percent je len 353 eur (necelá polovica priemernej mzdy). Dokážete z toho vyžiť? http://www.socpoist.sk/priemerna-vyska-vyplacanych-dochodkov–v-mesiacoch-/1600s

Nastavte si životné poistenie správne. Tak, aby krylo skutočné riziká. Napríklad práve invaliditu z duševných ochorení. Dohodnite si schôdzku s profíkom z Uniqa ešte dnes.

PREČO MÁ 75 % SLOVÁKOV ŽIVOTNÚ POISTKU NASTAVENÚ ZLE??

75 % zmlúv si ľudia uzatvárajú na trvalé následky spôsobené úrazom. Zbytočne. V skutočnosti je len 15 % trvalých následkov spôsobených úrazmi. Slováci majú naopak veľmi podhodnotené poistky na následky chorôb. Na choroby je nastavených len 40 % zmlúv versus reálnych 85 % invalidít spôsobených chorobami. A neuveriteľných 30 % invalidít je spôsobených duševnými chorobami.

CHOROBA SI NEVYBERÁ

Slávni ľudia postihnutí mániodepresivitou

AURA SLÁVY DODÁVA ILÚZIU KRÁSY, NESMRTEĽNOSTI A DOKONALOSTI. LENŽE NOVODOBÍ BOHOVIA SÚ V SKUTOČNOSTI ĽUDIA AKO MY.

Pre pacienta v mánickej fáze nič nie je problémom. Postaví sa proti rozbehnutému vlaku a je presvedčený, že ho zastaví čírou myšlienkou. Skočí z budovy a vie, že sa to už „potom nejako vyrieši“ alebo sa snáď cestou naučí lietať. A čo vtedy, keď prichádza skutočná bezvýchodisková depresia, takzvaný patologický smútok? Tá môže bolieť viac než nádorové ochorenie. Depresia nemusí mať ani žiadnu zvláštnu vonkajšiu príčinu. Endogénna depresia vzniká v dôsledku nevyváženého chemického prostredia v mozgu. Príde náhle, bez toho, aby si človek uvedomil, že sa niečo deje. Je teda akousi „pravou“ depresiou.
Či už ide o pacienta trpiaceho mániou, depresiou alebo striedaním oboch (bipolárna porucha), je potrebné s tým začať niečo robiť.
Pri tejto chorobe je vysoké riziko samovrážd. Prispieva tomu aj pocit, že sa to nejako prekoná silou vôle. A to je v rozvinutej fáze choroby prakticky nemožné.
Bipolárna porucha je dedičná, neznamená to ale, že sa rozvinie u každého, kto k tomu má predispozíciu.

Kredit: Wikipedia
OTA PAVEL

Psychiatria rozlišuje štyri príčiny mániodepresívnej psychózy: dedičné vlohy, biologickú záťaž, psychologickú záťaž a vývoj osobnosti. U Otu Pavla išlo o dedičnosť (depresie trápili už jeho predkov, ktorí sa ale neliečili) a vývoj (strata blízkych osôb v detstve). Sám to opísal slovami: „Zbláznil som sa na zimnej olympiáde v Innsbrucku. Zatiahol sa mi mozog, ako keby prišla hmla z Álp. Stretol som tam jedného pána a pre mňa to bol čert so všetkým, ako má byť: Mal kopytá, chlpy a rohy a storočné vykývané zuby. Išiel som potom zapáliť do hôr nad Innsbruckom sedliacky dvor.“ Ota Pavel kvôli chorobe odišiel na invalidný dôchodok a bol hospitalizovaný v šestnástich psychiatrických ústavoch.

Kredit: Profimedia
ROBERT ENKE A ŠPORTOVCI

Nemecký reprezentačný brankár mal rovnako ako mnoho športovcov tiež problémy s depresiou. Najlepší gólman nemeckej bundesligy vo veku 32 rokov skočil pod vlak. Športovci sú pod tlakom novinárov, trénerov, sponzorov aj fanúšikov. Zranenia a osobné problémy dokážu vychýliť jemnú rovnováhu smerom do priepasti. Na život si siahol tiež slovenský hokejista Miroslav Hlinka. Z českých športovcov napríklad motocyklový závodník Jaroslav Huleš, futbalový tréner Eugen Hadamczik alebo skokan na lyžiach Vladimír Podzimek.

Kredit: Profimedia
SINÉAD O’CONNOR

Pokúsila sa o samovraždu. Kvôli depresiám zrušila nejedno koncertné turné. Problémy mala aj herečka Catherine Zeta-Jones. V dobe, keď jej manžel Michael Douglas bojoval s rakovinou hrtanu, skončila na psychiatrickej klinike.

Kredit: Wikipedia
GEORG FRIEDRICH HÄNDEL

Hudobný skladateľ Georg Friedrich Händel vraj vo svojej manickej fáze zložil za necelé dva týždne svoje najslávnejšie dielo, Mesiáša. Maliar Vincent van Gogh počas mánie zbesilo maľoval, zatiaľ čo v jednej z hlbokých depresií si vzal život. Ťažkou a smrtiacou mániodepresiou trpel aj Ernest Hemingway.

Kredit: Profimedia
PETR MUK

Populárny spevák s mániodepresiou bojoval rovnako ako mnoho ďalších umelcov. Napríklad chlapák Marek Vašut o svojich depresiách hovorí verejne, herec Jiří Wimmer sa pokúšal svoje problémy riešiť alkoholom a herec Vlastimil Brodský sa zastrelil. Sám o sebe si myslel, že „nikdy neurobil nič dobré“.

Kredit: Profimedia
VVIRGINIA WOOLFOVÁ

Písala si denníky plné depresie a priateľom posielala temné listy. Spisovateľka sa štyrikrát zrútila a nakoniec spáchala samovraždu.

Kredit: Profimedia
PETR LÉBL

Vynikajúci divadelný režisér Divadla Na zábradlí trpel mániodepresiou a obrovskými pochybnosťami o každom svojom kroku. Teatrálne sa obesil v zákulisí – povrazišti nad javiskom – vo svojom divadle. Herci odohrali pod mŕtvolou predstavenie a na druhý deň im prišla obálka: „Som na javisku.“

Kredit: IMDB
MILOŠ KOPECKÝ

Opísal to slovami: „Prežil som v poslednom období opäť fázu najťažšej depresie, muky neľudské, len som ležal a čumel do stropu, v srdci nekonečná úzkosť a žiaľ, ústa vyprahnuté. A čo najhoršie snáď – únava, únava, neschopnosť vstať a ísť na záchod. Jediná útecha – existuje smrť! Len som sa desil, aby pri mojej smole snáď predsa len neexistoval nejaký posmrtný život!“

Psycho Art

Umenie mániodepresie

SÚVISÍ BIPOLÁRNA PORUCHA A TVORIVOSŤ?

Všetci poznáme to zromantizované spojenie medzi umeleckými sklonmi a aspoň ľahkou dávkou šialenstva. Ludwig van Beethoven, Vincent van Gogh, Elvis Presley, Axl Rose, Jim Carrey, Ben Stiller, to je len pár príkladov mániodepresívnych umelcov. Lenže trpieť touto chorobou má ďaleko k niečomu, čo naozaj chcete. Ľudia sa v nej často dostávajú do stavov, kedy potrebujú byť hospitalizovaní, pretože už ďalej nemôžu fungovať. Tvorba je pre týchto ľudi skôr prostriedkom terapie a záchrany, než nejakého zábavného povyrazenia. Citová nestabilita a nutkavosť môže síce podporiť samotný kreatívny proces, ale nie je o čo stáť: Celkom často to aj tak končí smrťou.

Britská umelkyňa Missy Douglas sa pokúsila vizualizovať svoje pocity. Celý rok každý deň maľovala jeden obraz podľa svojej momentálnej nálady.

Niekoľko ďalších umelcov s touto poruchou: http://www.bipolarartists.com

Deň 314. Mánia. Všetko vidím v Technicolorových farbách a krásne. Lietam a cítim, že som neporaziteľná.

Deň 359. Štedrý deň 2103. Som totálne v depresii a plná nejednotných pocitov. Snažím sa to maskovať. Veselosťou zakrývam smútok.